Prečo vetrať

Vetranie – nutnosť alebo zbytočnosť?

V boji o úsporu tepla je vetranie považované často za plytvanie teplom. Utesnenie okien, zabudovanie nových, dokonale utesnených, alebo zmena vykurovania s uplatnením opatrení ku zvýšeniu teploty, to všetko v prípade absencie vetrania stavia užívateľov pred problém nežiadúceho zvýšenia vlhkosti. Účelom tohoto príspevku je pripomenúť nezastupiteľnú funkciu čerstvého vzduchu vo vnútornom prostredí.

   Načo čerstvý vzduch?

Pre zdravie a pohodu je základnou hygienickou požiadavkou prísun dostatočného množstva čerstvého vzduchu, ktorým sa nahradí opotrebovaný vnútorný vzduch so zvýšeným podielom kysličníka uhličitého (je uvoľňovaný pri spaľovaní, človek sám vyprodukuje cca 18 l/hod.), vodnej pary (podrobnejšie ďalej), kysličníka uhoľnatého (nedokonalé spaľovanie plynu) a rady škodlivín, vzniknutých postupným uvoľňovaním zo stavebných konštrukcií a vybavenia interiéru. Neudržiavané, nevetrané prostredie, v ktorom trávime až 90% času, obsahuje až 100 násobné koncentrácie škodlivín, z časti karcinogénnych. Pachy sú vždy signálom vetrania, i keď veľmi subjektívnym, pretože sú i pachy príjemné a známe. Zdrojom je varenie, farby a nátery, čistiace prostriedky, rastliny a hlavne ľudia; pachy vydávané v miestnosti ľuďmi stúpajú hodne s kysličníkom uhličitým. Obecne je v obývanej miestnosti predpísaná obmena vzduchu raz za dve hodiny; pri varení, praní a fajčení potom častejšie. Prirodzená infiltrácia špárami je však u nových tesných okien alebo okien dodatočne utesnených výrazne nižšia. Hrubo netesné, obvykle staršie, drevené, zdvojené, či krabicové okná by túto požiadavku naplnili, avšak za cenu úniku aj viac ako 30% tepla v závislosti na poveternostných podmienkach; pri tomto úniku môžu byť ale narušené podmienky tzv. tepelnej pohody, ku ktorým patrí:

–     teplota vzduchu v miestnosti:20 až 22°C v závislosti od osadenia (deti), nesmie však klesnúť pod 16°C

–    teplota okolitých predmetov – nábytok, steny (pri súčte teplôt povrchov predmetov a vzduchu by sa výsledná teplota mala približovať 38°C a neklesnúť pod 32°C, lebo odchýlka 4°C medzi teplotou vzduchu a povrchom predmetov je považovaná za nepríjemnú (napr. sedenie pri stene)

–    relatívna vlhkosť vzduchu – doporučená medzi 40-60%, pod 35% sa ľahšie usadzuje prach, dochádza k vysušovaniu sliznice a je zvýšené riziko nachladnutia. Nad 60% zasa vytvárame podmienky pre domáce roztoče a hlavne výrazné poškodenie stavby vlhkosťou

–    rýchlosť prúdenia vzduchu do 20 cm/s pri 20°C; pri netesných oknách a veternom počasí je rýchlosť vyššia a pohyb považovaný za rušivý

Pretože každý zbytočne vyfúkaný či prekúrený 1°C tepla zvyšuje naše náklady na vykurovanie o 6% (platí pri teplote nad 20°C), je určite veľmi dôležité formou dodatočného zateplenia či utesnenia okien, dverí, lodžií a balkónov teplom šetriť. Prioritou však musí byť zdravé vnútorné prostredie, kedy prísun dostatočného množstva čerstvého vzduchu rieši aj problematiku udržania žiadúcej vlhkosti.

   Čo je vlastne vlhkosť?

   Ako ďalej uvidíme, je vodná para v ovzduší prítomná nielen nad bodom mrazu. Vieme napr. ako s teplotou rastie vo vzduchu obsah vodnej pary a koľko vlastne pojme 1m3 vzduchu v závislosti na teplote? Čo to je relatívna vlhkosť?

Pri uvedených teplotách obsiahne (pojme) 1m3 vzduchu max. množstvo vody v gramoch – absolútna vlhkosť:

-20°C / 0,9g              -10 / 2,14              0 / 4,84              10 / 9,4              20 / 17,3              25 / 23,1

Pri uvedených teplotách je teda vzduch vodnou parou nasýtený, nad bodom nasýtenia (pri prekročení množstva pary alebo poklesu teploty) dôjde ku zrážaniu viditeľných kvapôčok vody formou hmly. Relatívna vlhkosť nám potom v % udáva, aké množstvo vody vo vzduchu skutočne je. Napr. pri teplote vonkajšieho vzduchu -10°C a relatívnej vlhkosti 80% obsahuje kubický meter tohoto vzduchu 1,71 gramu vodnej pary (2,14 x 0,8), keď však privedieme tento vzduch v rámci vetrania do vnútorného priestoru a ohrejeme ho na 20°C, zostane absolútne množstvo vodnej pary rovnaké, ale relatívna vlhkosť môže teoreticky klesnúť len na 10%!

Prísun studeného vzduchu v zime teda vedie k suchšiemu vzduchu vo vnútornom prostredí. Cieleným vetraním po dobu 10 – 15 min. tak môžeme získať čerstvý vzduch a požadovanú relatívnu vlhkosť 30 – 45% (pri maľovaní v zime vysúšanie stien považujeme za samozrejmosť).

   Poznáme zdroje vodnej pary?

Vieme napríklad, že:

  • pri sprchovaní dostaneme do vzduchu 600 až 1 000 gramov vody
  • kvetináč nám odparí až 8 gramov za hodinu
  • pri ľahkej činnosti vyprodukujeme na osobu približne 46 gramov za hodinu, t.j. 1,1 kg za deň a noc
  • rovnaké množstvo vznikne spálením 1m3..?

Tieto čísla zásadne ovplyvňujú vyššiu relatívnu vlhkosť v byte, predovšetkým však v kúpelni, kuchyni, spálni a vo vzťahu k veľkosti miestnosti hádam dosť názorne dokladujem potrebu dôkladne a dostatočne vetrať.

   Kedy a koľko vetrať?

Z  literatúry je možné dozvedieť sa, koľkokrát zhruba za hodinu sa vymení v miestnosti vzduch pri oknách zatvorených (0 až 0,5x), polootvorených (0,8 až 4x), napol otvorených (5 až 10x), alebo otvorených dokorán (9 až 15x za hodinu). Všetko ale závisí na expozícii bytu alebo domu, poveternostných podmienkach, teplotnom rozdiele a hlavne na našej dôslednosti a podvedomí o potrebe vetrať.

   Ak tvrdíme, že vetráme a napriek tomu máme vlhko, čierne kúty a rohy, zráža sa nám vodná para na lesklom nábytku a rosia sa nám v miestnosti okná, potom sa vetrať len musíme naučiť.

Pomocníkom môže byť digitálny teplomer kombinovaný s vlhkomerom, ktorý nám najlepšie v krátkej dobe preukáže, že vďaka riadenému vetraniu vysoká relatívna vlhkosť proste nemá u nás miesto večer ani ráno.

Pri nedostatočnom vetraní a tým vysokej vlhkosti sú nebezpečné aj rôzne opatrenia alebo iné dobre mienené úsporné opatrenia, keď s poklesom vnútornej teploty relatívna vlhkosť rastie a následne dochádza k zrážaniu prebytočnej vlhkosti na miestach s teplotou nižšieho rosného bodu – to sú predovšetkým okenné tabule, leštený nábytok, kúty a miesta bez pohybu vzduchu zastavané nábytkom. Typickým príkladom sú spálne, kde napr. pred spaním pri rel. vlhkosti 50% a 20°C už necítime potrebu vetrať. Spánok manželov a zníženie teploty na 18°C spôsobí zvýšenie rel. vlhkosti na 70% s následnou kondenzáciou na miestach chladnejších ako 12,45°C! V kútoch je teplota z dôvodu zníženej cirkulácie vzduchu obecne cca o 2°C nižšia oproti stenám, preto sú jedným z prvých signálov nezdravej vlhkosti. Ale ani dodržanie zásad vetrania nemusí priniesť uspokojivé výsledky a to v prípade hrubých stavebných nedostatkov – napr. tepelné mosty (preklady), nízky tepelný odpor obvodovej konštrukcie, sklenených tabulí a pod. Takže ak napr. nad ránom zistíme, že máme v miestnosti 19°C a rel. vlhkosť 70%, tak miesto kondenzácie určuje rosný bod 13,4°C, pri 80% predstavuje rosný bod 15,47°C a v prípade 90% rel. vlhkosti sú ohrozené miesta s teplotou nižšou len o 1,68°C oproti teplote vzduchu!